Asi každý aspoň raz za život použil ťahák. A to bol aj môj prípad v snahe napísať diktát na jednotku. Boli na ňom vybrané slová, ale keďže v slovenčine ich nie je zrovna najmenej, tak som musela túto moju pomôcku poriadne zmenšiť, aby sa mi zmestila do dlane. Viete, ako to býva. Čím prirodzenejšie sa chcete tváriť, tým viac vám na čele svieti „mám v ruke spotený ťahák“. Asi to tak aj bolo, keďže sa učiteľka postavila hneď vedľa mňa.
Spomedzi bizarných diktátových príbehov, kde sú slivky kyslé, zatiaľ čo výrie mláďa ohrozuje vodný vír a Bystrík je bryndzové halušky, sa mi do pamäti vryla táto veta: „Spod skaly prýšti krištáľovo čistý prameň.“ Kto už len v 21. storočí používa slovo prýštiť?
Vybrané slová po R, ktoré sa mi krčili v dlani, som nemala šancu preskenovať, tak som zvolila druhú, tzv. šifrovaciu taktiku – preškrkovance. Každý pozná trik ypsilonu s bodkou. Veď dobrá učiteľka sa prikloní k tomu správnemu, nie? A že som si myslela, ako som s tým vypiekla!
Nevypiekla.
Ďalším mínovým poľom v diktáte sú čiarky. Raz mi môj dedko dal radu: „Daj čiarku tam, kde sa učiteľka bude dlhšie nadychovať.“ Nikto v celej triede nemal v diktáte toľko čiarok, čo som mala ja. Učiteľka podľa všetkého nevládala s dychom…
Tak teda existuje nejaký návod na nula chýb v diktáte?
Aby ste vedeli, v diktátoch som bola celkom dobrá, mnohokrát som íčka písala intuitívne a väčšinou som sa aj trafila. No skutočne istá v pravopise som si bola až vtedy, keď som si vedela odôvodniť každú čiarku, každé íčko a keď som začala čítať (všetko a všade). A to bolo až mnoho rokov od základoškolských diktátov.
Pri písaní čiarok a Y/I sa doteraz riadim týmito základnými pravidlami:
- rozlišujeme tvrdé, mäkké a obojaké spoluhlásky
(ak nadiktujeme slovo „list“ tvrdo, niet divu, že pri opravovaní zažívame gramatický kolaps zo slova „lyst“, v tomto slove je mäkká spoluhláska ľ, preto ho aj čítame mäkko), - na základe rozlíšenia spoluhlások dokážeme použiť správny vzor
(skloňovacie vzory nám majú pomáhať, nie nás trápiť), - rozlišujeme domáce a cudzie slová
(slovo „diéta“ nemá na začiatku to isté písmeno ako slovo „dieťa“, jotu tam píšeme kvôli etymológii –v tomto slove sme mäkké I prebrali z jeho pôvodnej podoby v cudzom jazyku), - čiarkou oddeľujeme samostatné vety v súvetí
(počítame si plnovýznamové slovesá v súvetí, t. j. prísudky či vetné základy – koľko slovies, toľko viet, napr. Keď som išla domov, zbadala som kocúra, ktorého dobre poznám, ako sa zakráda po ulici.), - čiarkou oddeľujeme oslovenia.
Milí učitelia, rodičia, žiaci, iste viete, že keby mali Pravidlá slovenského pravopisu (2000) iba týchto päť bodov, život by bol jednoduchší, ale bol by aj krajší? Minimálne by nevznikali také milé nedorozumenia, ktoré spôsobuje nesprávne použitie čiarky:
Šetriť, nemožno nakupovať!
alebo
Šetriť nemožno, nakupovať!
Ak sa chcete dozvedieť viac trikov, ako sa zlepšiť v pravopise, pozrite sa na naše kurzy slovenčiny:
https://www.educat.sk/kurzy-slovenciny/
